Pluto

Pluto je trpasličia planéta, ktorú objavil v roku 1930 Clyde Tombaugh, ktorý v tom čase pracoval na observatóriu Lowell vo Flagstaffe v štáte Arizona – como tener una casa limpia y ordenada. Tombaugh objavil Pluto náhodne pri hľadaní neznámej planéty Planet X, ktorá spôsobovala poruchy na obežných dráhach Uránu a Neptúna. Porovnaním dvoch fotografií nočnej oblohy, ktoré boli posunuté o jeden týždeň, si všimol neznáme slabé miesto, ktoré sa pravdepodobne pohybovalo. Fotografie získané neskôr potvrdili pohyblivý objekt a po obdržaní návrhov na názov novej planéty z celého sveta bol názov Pluto vyhlásený 1. mája 1930. Neskoršie pozorovania Pluta však ukázali, že to nebola Planéta X, ktorú astronómovia hľadali. Neskôr sa ukázalo, že planéta X v skutočnosti neexistovala.

Pluto leží v oblasti, ktorá je mimo obežnej dráhy Neptúna a je obsadená malými ľadovými objektmi. Tento región sa nazýva Kuiperov pás. Táto ľadová oblasť sa vytvorila v skorom vývoji slnečnej sústavy. Nie všetky ľadové objekty v nej sú maličké. Eris, ďalšia trpasličia planéta, je v skutočnosti omnoho väčšia ako Pluto. Vzhľadom na jeho vzdialenosť je ťažké určiť, z čoho sa Pluto skladá. Predpokladá sa však, že sa skladá zo skalného jadra, plášťa z ľadu a povrchu pokrytého metánovým ľadom a zmrazeným dusíkom.

Hoci je Pluto druhou najväčšou trpasličou planétou v slnečnej sústave (po Eris), jeho priemer je 2 302 km, čo je len dve tretiny priemeru Mesiaca Zeme. Pluto je menší ako štyri najväčšie mesiace Jupitera (Io, Ganymedes, Európa a Callisto) a najväčší mesiac Saturnu (Titan) a Neptúnu (Triton).

Obežná dráha Pluta okolo Slnka trvá 246,02 rokov. Na rozdiel od ôsmich planét v Slnečnej sústave, ktoré majú viac či menej kruhovú a plochú obežnú dráhu, je dráha trpasličích planét eliptická a vysoko naklonená. Keď je Pluto blízko Slnka, jeho ľadový povrch sa topí, stúpa a tvorí tenkú vrstvu plynnej atmosféry pozostávajúcej z dusíka, metánu a oxidu uhoľnatého. Ako sa trpasličia planéta posunie ďalej, táto atmosféra zamrzne a spadne späť na jej povrch. Pluto dokončí jednu rotáciu za 6,39 dní Zeme. Jeho rotácia je retrográdna, čo znamená, že sa otáča z východu na západ ako planéty Urán a Venuša escoba electrica. Pretože má axiálny náklon 122,5 °, v skutočnosti sa otáča okolo svojej strany. To vytvára extrémne rozdiely v ročných obdobiach.

V roku 1978, takmer 50 rokov po objavení Pluta, bol objavený prvý mesiac obiehajúci okolo planéty. Charon má takmer polovicu veľkosti Pluta a obieha 19,640 km od neho. Fotografie z týchto dvoch telies ukazujú, že Charon je šedý, zatiaľ čo Pluto je červený. To znamená, že ich povrchy sú zložené z rôznych materiálov. V roku 2005 objavil Hubbleov vesmírny teleskop ďalšie dva mesiace obiehajúce okolo Pluta, ktoré boli pomenované Nix a Hydra. Orbity obidvoch mesiacov sú ďaleko od planéty Pluta, podobne ako Charon. V rokoch 2011 a 2012 objavili Hubble ďalšie dva mesiace a dočasne ich pomenovali P4 a P5.

Americká národná letecká a vesmírna správa (NASA) spustila v roku 2005 kozmickú misiu New Horizons, aby študovala Pluto a ostatné ľadové objekty v Kuiperovom páse. Po 9 rokoch, 14. júla 2015, konečne dosiahli obežnú dráhu okolo Pluta. Toto len znázorňuje veľkosť našej Slnečnej sústavy.

Baktérie – sú naozaj také škodlivé?

Baktérie sú tvorené len jedinou bunkou s pevnou bunkovou stenou, ktorá ju chráni. Rôzne tvary baktérií nám umožňujú umiestniť ich do rôznych skupín ako sú napríklad streptokoky, stafylokoky či streptobacily – visitar sitio.

Baktérie sú veľmi jednoduchou formou života – majú len jednu bunku. Majú rôzne tvary – niektoré vyzerajú ako guľky, prúty alebo špirály. Majú pevnú bunkovú stenu, ktorá ich chráni. Sú rovnaké ako všetky živé organizmy a potrebujú prijímať energiu a rásť. Prijímajú škroby a cukry, ktoré sa nachádzajú na celej organickej hmote.

Baktérie sú všade okolo nás a väčšina ľudí považuje tieto prokaryotické organizmy za pôvodcov ochorení. Hoci je pravda, že niektoré baktérie sú zodpovedné za veľké množstvo ľudských chorôb, iné zohrávajú dôležitú úlohu v nevyhnutných ľudských funkciách, ako je napríklad trávenie. Baktérie tiež umožňujú vrátiť do atmosféry určité prvky, ako je uhlík, dusík a kyslík.

Tieto baktérie zabezpečujú, že cyklus chemickej výmeny medzi organizmami a ich prostredím je neprerušovaný. Život, ako vieme, by neexistoval bez baktérií, ktoré rozkladajú odpad a mŕtve organizmy, a tak by zohrával kľúčovú úlohu v toku energie v environmentálnych potravinových reťazcoch. Rozhodnutie o tom, či sú baktérie priateľské alebo nepriateľské, je ťažšie, ak sa uvažuje o pozitívnych aj negatívnych aspektoch vzťahu medzi „plancha“ ľuďmi a baktériami. Existujú tri typy symbiotických vzťahov, v ktorých ľudia a baktérie koexistujú.

Komenzalizmus je vzťah, ktorý je prospešný pre baktérie, ale nepomáha ani nepoškodí hostiteľovi. Väčšina takýchto baktérií sa nachádza na povrchoch, ktoré prichádzajú do kontaktu s vonkajším prostredím. Obyčajne sa vyskytujú na koži, ako aj v respiračnom a gastrointestinálnom trakte. Baktérie získavajú živiny z ich hostiteľa. V niektorých prípadoch sa baktérie môžu stať patogénnymi a môžu spôsobiť ochorenie, alebo môžu poskytnúť výhodu pre hostiteľa.

Vo vzájomnom vzťahu, majú baktérie aj hostiteľský prínos. Existuje napríklad niekoľko druhov baktérií, ktoré žijú na koži a vo vnútri úst, nosa či hrdla ľudí a zvierat. Baktérie v zažívacom systéme pomáhajú pri metabolizme živín, pri výrobe vitamínov a pri spracovaní odpadových látok. Pomáhajú tiež pri reakcií hostiteľského imunitného systému na patogénne baktérie. Väčšina baktérií, ktoré sa nachádzajú v ľudskom tele, je pre neho prospešná alebo mu neškodí.

Parazitický vzťah je taký, v ktorom majú baktérie všetky životné výhody a potreby, zatiaľ čo hostiteľ je poškodzovaný. Patogénne parazity, ktoré spôsobujú ochorenia, to robia tak, že odolávajú hostiteľskej obranyschopnosti a rastú a živia sa na úkor hostiteľa. Tieto baktérie produkujú jedovaté látky nazývané endotoxíny a exotoxíny, ktoré sú zodpovedné za symptómy, ktoré sa vyskytujú pri chorobe. Baktérie spôsobujúce choroby sú zodpovedné za množstvo chorôb vrátane meningitídy, pneumónie, tuberkulózy a niekoľkých typov chorôb prenášaných potravinami.

Sú baktérie užitočné alebo škodlivé? Keď sa berú do úvahy všetky fakty, sú baktérie rovnako užitočné ako aj škodlivé. Ľudia používajú baktérie aj na rôzne iné účely. Medzi takéto použitia patrí výroba syrov a masla, rozklad odpadu v čističkách odpadových vôd a vyvíjanie nových antibiotík. Vedci dokonca skúmajú spôsoby ukladania údajov v baktériách, ktoré by neskôr mohli tieto informácie šíriť ďalej. Baktérie sú extrémne odolné a niektoré sú schopné žiť v extrémnych prostrediach. Baktérie preukázali, že sú schopné prežiť bez nás, ale my by sme bez nich nemohli žiť.

Gélové nechty

Nechtové umenie je v dnešnej dobe obdivované mnohými – či už sú to ženy alebo muži. Je to najmä kvôli tomu, že dizajn nechtov a teda umenie ich upravovania je v celku jednoduché a prináša veľké možnosti, ako ukázať Vaše vnútorné pocity alebo len obľúbené farby či vzory. Nemusíte povedať ani slovo a človek môže odhaliť, aký štýl preferujete alebo aké sú Vaše koníčky či k čomu máte blízko. Práve pre toto nespočetné množstvo rôznych farebných či vzorových kombinácií existuje aj niekoľko možností, ako nechty lakovať či upravovať. Medzi najnovšie trendy v manikúre a nechtovom dizajne patria gélové nechty.

Gélové nechty majú oproti iným úpravám a spôsobom lakovania tú výhodu, že sa skoro vôbec neolupujú. Oproti normálne nalakovaným nechtom, ktoré sa začnú olupovať často už aj dva dni po nalakovaný, tieto gélové nechty vydržia až 3 týždne. Poznáme dva základné druhy gélových nechtov. K prvým patria tie, ktoré sú nanesené na bázu prírodného nechtu bez umelých nechtov. Aby ste mohli takéto gélové nechty využiť, mali by ste mať svoje prírodne nechty dostatočne dlhé a pekne opilníkované do špicatého alebo plochého tvaru. Na tento prírodný necht sa nanesie najskôr podkladový lak, ktorý sa nechá uschnúť. Na tento podkladový lak sa nanesie gélová vrstva z hmoty, ktorá je podobná normálnemu laku na nechty, avšak je oveľa hustejšia a tvárnejšia. Po nanesený gélu sa nechty položia pod UV lampu, aby gél vytvrdol. Existujú aj rôzne gély, ktoré vďaka UV svetlu svietia aj v tme. Po gélovej vrstve už nenasleduje krycia vrstva, ako je to pri bežnom lakovaní nechtu. Je to najmä z toho dôvodu, že gélový lak sa sám o sebe leskne a je viac odolný. Gélové nechty taktiež pomáhajú chrániť naše prirodzené nechty a niektoré gély obsahujú aj vyživujúce zložky, aby Vaše nechty boli pevnejšie a zdravšie.

Druhým druhom gélových nechtov sú také, ktoré sú vytvorené na základe umelých nechtov, ktoré sú pomocou lepidla prilepené na Vaše prírodné nechty. Výhodou týchto umelých nechtov je istotne to, že ak Vás príroda neobdarila najkrajšími nechtami alebo sú Vaše nechty nezdravé alebo odštiepené, môžete to takto jednoducho zakryť a zamaskovať. Postup je rovnaký ako pri predchádzajúcich gélových nechtoch až na to, že gél je nanášaný na necht z umelej hmoty. V prospech týchto nechtov určite hrá aj to, že si ich môžete ľahšie a krajšie namaľovať, keďže máte k zdobeniu a lakovaniu dve ruky. Po nanesený gélu a jeho vytvrdnutiu jednoducho zoberiete umelý necht a nanesiete naň trošku lepidla. Pozor je nutné dávať na kvalitu lepidla, aby sa nestalo, že sa necht o chvíľku odlepí, ale aj na to, aby sa po 2 alebo 3 týždňoch dal necht ľahko odstrániť. Jednou nevýhodou umelých gélových nechtov je zvýšené riziko, že necht sa odlomí pri fyzickej manipulácií. Ďalšou je obťažnejšie odstránenie gélu alebo umelého nechtu, ktoré trvá dlhšie ako pri jednoduchom odklakovaní laku na nechty. Ale aj napriek týmto menším nevýhodám je jasné, že gélové nechty Vám ušetria čas, peniaze a umožnia Vám vyzerať stále upravene aj napriek tomu, že ste si Vaše nechty nechali robiť už pred dvoma týždňami.